Inštitút vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prešiel v roku 2021 významnou zmenou, ktorú do právneho poriadku priniesla novela zákona č. 162/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Aké sú zásadné rozdiely sa môžete dočítať nižšie v tomto článku.
Zásadné zmeny v prípade inštitútu vydržania nastali od 1.5.2021 najmä v presune kompetencií z notárov na súdy zavedením nového súdneho konania o potvrdení vydržania. Po novom už nestačí vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti o notára, ale vydržanie musí byť potvrdené súdnym rozhodnutím. Jednotlivé aspekty tohto nového konania si rozoberieme nižšie.
Hmotnoprávne podmienky vydržania zostali aj v roku 2021 rovnaké a možno ich nájsť v ust. § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
V zmysle tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka platí, že na vydržanie nehnuteľnosti musia byť splnené nasledovné podmienky: (i) oprávnená držba, (ii) nepretržitosť tejto držby, (iii) uplynutie určitého času – v prípade nehnuteľnosti konkrétne 10 rokov.
Len pripomenieme, že do 10-ročnej lehoty sa v zmysle § 134 ods. 3 započítava aj doba, v ktorej mal vec v oprávnenej držbe aj právny predchodca.
Nakoľko sa hmotnoprávne podmienky v roku 2021 nezmenili, na účely tohto článku sa im nebudeme detailne venovať.
Ako sme načrtli aj v úvode tohto článku, po novom vydržanie už ,,neriešia“ notári vydaním notárskej zápisnice osvedčujúcej vydržanie nehnuteľnosti, ale celá agenda potvrdenia vydržania bola presunutá na súdy. Novinkou je preto súdne konanie o potvrdení vydržania podľa § 359a a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Dôvodom zavedenia tohto nového súdneho konania je zvýšenie ochrany osôb dotknutých vydržaním, aby tie mali adekvátnejšie možnosti obrany pred osobami, ktoré tvrdia, že nadobudli ich nehnuteľnosť vydržaním.
Na súdne konanie o potvrdení vydržania bude miestne príslušný ten súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorej sa týka vydržanie.
V tomto konaní súd bude posudzovať, či navrhovateľ osvedčil, že splnil vyššie spomenuté hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Výsledkom je teda deklaratórne rozhodnutie (tzn. súd v prípade vyhovenia návrhu konštatuje, že vlastnícke právo bolo k určitému dňu nadobudnuté vydržaním). Zjednodušene povedané, týmto súdnym rozhodnutím sa nevytvára vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale sa len konštatuje jeho predchádzajúce nadobudnutie vydržaním. Následne takého rozhodnutie súdu je podkladom na zápis do katastra nehnuteľností.
Tento návrh podáva osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti vydržaním. Napriek tomu, že vydržaním je možné nadobudnúť aj vlastnícke právo k hnuteľnej veci, toto súdne konanie sa vzťahuje výlučne len na veci nehnuteľné.
Účastníkmi konania sú okrem navrhovateľa aj (i) osoba, ktorá je v čase začatia tohto konania zapísaná na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka, (ii) správca lesného pozemku a (iii) Slovenský pozemkový fond. V návrhu je preto potrebné účastníkov konania označiť.
Pokiaľ sa po podaní návrhu konanie ,,dostane“ až do časti podávania námietok, účastníkom je aj každá osoba, ktorá podala námietky za predpokladu, že už nie je účastníkom konania podľa predchádzajúceho odseku tohto článku.
Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti podania ako aj osobitné náležitosti charakteristické pre tento druh konania.
Všeobecnými náležitosťami sú uvedenie, (i) ktorému súdu je podanie určené, (ii) identifikácia osoby, ktorá podanie robí, (iii) označenie akej veci sa podanie týka, (iv) označenie, čo sa podaním sleduje, a (v) podpis.
Osobitnými náležitosťami sú (i) opísanie skutočností, z ktorých vyplýva splnenie predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva ka nehnuteľnosti vydržaním, (ii) označenie predmetnej nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, (iii) označenie dňa, kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
Keďže navrhovateľ musí vyššie uvedené skutočnosti súdu osvedčiť, tvrdené skutočnosti je potrebné doložiť aj dôkazmi.
V zmysle položky 18f sadzobníka súdnych poplatkov sa za tento návrh platí súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Elektronickým podaním je výšku poplatku možno znížiť, a to až o polovicu v súlade s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Rozhodovanie súdu v konaní o potvrdení vydržania možno rozdeliť do dvoch fáz.
V prvej fáze konania súd nedoručuje návrh ostatným účastníkom, ale najprv návrh spolu s dôkazmi preskúma. Súd za týmto účelom môže sám vykonať aj šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa. Súd môže aj vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že predpoklady vydržania splnil.
V tejto fáze konania môže súd buď (i) odmietnuť návrh v prípade, navrhovateľ neosvedčí svoje účastníctvo, (ii) zamietnuť návrh v prípade, ak zistí, že predpoklady vydržania splnené neboli, alebo (ii) vydať vyzývacie uznesenie.
V prípade, ak súd odmietne alebo zamietne návrh, postupuje tak bez vyjadrenia ostatných účastníkov a takéto rozhodnutie doručí len navrhovateľovi. Ostatným účastníkom ho preto nedoručí a tí sa o návrhu preto nemusia ani dozvedieť.
Druhá fáza konania o potvrdení vydržania nastáva vydaním vyzývacieho uznesenia.
Vyzývacie uznesenie súdu je novým rozhodnutím súdu, v ktorom súd vyzve okrem nižšie označených osôb aj vopred neurčitý okruh osôb, aby uplatnili svoje námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania.
Vyzývacie uznesenie súd doručuje:
(i) navrhovateľovi,
(ii) účastníkom konania spolu s návrhom na začatie konania a jeho prílohami,
(iii) okresnému úradu v sídle kraja, v obvode ktorého sa predmetná nehnuteľnosť nachádza,
(iv) okresnému úradu, katastrálnemu odboru, ktorý je príslušný na vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania.
Okrem toho sa vyzývacie uznesenie aj zverejní, a to v Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
Námietky proti uzneseniu o potvrdení vydržania je dôležitý prostriedok ochrany účastníkov a tretích osôb pred potvrdením vydržania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Náležitosti námietok upravuje Civilný mimosporový poriadok v ust. § 359h ods. 2 osobitne pre každý druh účastníka konania. Vo všeobecnosti možno uviesť, že cieľom námietok je preukázať, že navrhovateľ predpoklady vydržania nesplnil.
Súd námietky odmietne bez nariadenia pojednávania v prípade, ak boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ súd námietky neodmietne, bude posudzovať ich dôvodnosť. Ak budú námietky vyhodnotené súdom ako dôvodné, súd nepotvrdí vydržanie v prospech navrhovateľa a návrh navrhovateľa na potvrdenie zamietne.
Vopred nie je možné presne určiť, koľko bude súdne konanie o potvrdení vydržania trvať, ale treba počítať s trvaním viac ako pol roka.
V zmysle § 359f ods. 3 Civilného mimosporového poriadku totiž platí, že súd určuje lehotu na uplatnenie námietok podľa svojej úvahy, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.
Samozrejme treba počítať aj s tým, že určitý čas bude súdu trvať aj spracovanie podania, posúdenie v prvej fáze konania do vydania vyzývacieho uznesenia, resp. iného rozhodnutia, a následne po uplynutí min. 6-mesačnej lehoty na podanie námietok bude súdu určitý čas trvať oboznámenie sa s týmito námietkami a ich vyhodnotenie. Navrhovateľ preto musí s týmito skutočnosťami počítať.
Myslíte si, že ste vydržali nejakú nehnuteľnosť? Alebo opačne, uplatňuje si niekto nárok voči Vašej nehnuteľnosti z titulu vydržania? Kontaktujte nás a radi Vám situáciu posúdime a zastúpime Vás v prípadnom konaní.
JUDr. Marek Šabík, advokát, publikované ku dňu 16.10.2021
