Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.05.2024, sp. zn. 1VCdo/1/2024 venoval okrem iného aj podmienkam vydržania, dobromyseľnosti a držby nehnuteľností za účelom ich vydržania v prípade, ak absentuje nadobúdací právny titul.
Z označeného rozhodnutia NSSR vyplýva, že právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby. Nedostatok právneho titulu sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúce je, či držiteľ konal poctivo (napr. či za nehnuteľnosť zaplatil, poskytol iné dohodnuté plnenie, preukázanie išlo o dar, dobromyseľnosť preukazujú iné dôkazy a pod.).
Napriek tomu, že ide o rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutie nebolo jednomyseľné (veľký senát tvorí predseda senátu a šiesti sudcovia). Odlišné stanovisko k väčšinovému rozhodnutiu veľkého senátu zaujali dvaja sudcovia (Mgr. Čima a JUDr. Svetlovská), ktorí sa s väčšinovým názorom ostatných sudcov veľkého senátu nestotožnili. Argumentovali pritom princípom preumpcie znalosti právnych predpisov obyvateľmi Slovenska a viac ako 70-ročnú zaužívanú prax a vedomosť, že na prevod nehnuteľnosti musí existovať písomná zmluva. Podľa odlišného stanoviska teda absencia písomnej zmluve (právneho titulu) vylučuje dobromyseľnosť a možnosť vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Dôležité je však poznamenať, že argumentačnú silu má predovšetkým väčšinové rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odlišné stanovisko na účely tohto článku spomíname len z toho dôvodu, že z neho vyplýva rozdielnosť právnych názorov sudcov NSSR, a teda nie je vylúčené, že v budúcnosti sa môže väčšinový názor sudcov zmeniť.
