Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú. V tomto článku sa bližšie pozrieme nie len na režim starostlivosti o deti po rozvode, ale aj na režim v prípade, ak nie ste manželia a rozídete sa ako partneri.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“
Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku. Vo veľa prípadoch je úprava rodičovských práv a povinností upravená dohodou rodičov, ktorú súd schváli, ak je táto dohoda v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine platí: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“
Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Tento model starostlivosti je najvhodnejší pre rodičov, ktorý medzi sebou vedia komunikovať a berú ohľad na najlepší záujem dieťaťa a uvedomujú si, že pre dieťa je najlepšie, ak má blízky a častý kontakt s oboma rodičmi.
Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa. V prípade, ak naozaj rodičia vedia slušne a spoločne sa dohodnúť na výchove dieťaťa, je pre všetkých tento model výchovy najlepší.
Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná.
Ak so striedavou starostlivosť nesúhlasí jeden z rodičov, teda ten z rodičov, ktorý žiada výlučnú osobnú starostlivosť, súd prihliada na najlepší záujem maloletého dieťaťa a môže aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov nariadiť striedavú starostlivosť.
Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr. citový vzťah dieťaťa ku každému rodičovi, aký vzor či už morálny alebo sociálny dáva rodič dieťaťu a pod..
Súd rozhoduje vždy s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa a ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, súd po dôkladnom rozhodovaní a preskúmaní všetkých dôkazov rozhodne o tom, či bude dieťa v striedavej starostlivosti rodičov alebo osobnej starostlivosti jedného z rodičov.
Súd okrem spôsobu starostlivosti o deti rieši i časovú otázku stretávania sa detí s rodičmi, súd vždy vedie rodičov primárne k dohode, ktorú následne schváli ak je táto dohoda v záujme dieťa.
V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. právo styku) autoritatívne upravovať nebude.
Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť. Súd môže kedykoľvek počas konania schváliť dohodu rodičov, čiže ak sa zo začiatku síce neviete dohodnúť, ale počas konania dospejete k dohode, tak túto dohodu súd schváli ak je v najlepšom záujme dieťaťa.
V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností. V takom prípade súd samozrejme nerieši rozchod nezosobášeného páru, ale súdne konanie je zamerané len na úpravu rodičovských práv a povinností.
Publikované ku dňu: 2.10.2024
