Právny mýtus #1 a 2 – použitie silnejšieho prostriedku obrany a čakanie na prvý úder

Právny mýtus #1 a 2 – použitie silnejšieho prostriedku obrany a čakanie na prvý úder

Veľa právnych mýtov, ktoré kolujú na internete, sa týkajú obrany a trestného práva.

K mýtu č. 1: Nie je pravda, že v prípade nutnej obrany nesmiete použiť silnejší/dôraznejší prostriedok obrany, než má útočník.

Príklad: útočník na Vás vytiahne nôž a Vy máte pri sebe strelnú zbraň. Podľa tohto mýtu by ste nemohli strelnú zbraň použiť, pretože je dôraznejšia ako nôž. Nie je to však pravda a v prípade, ak má byť útočníkom napr. priamo ohrozený život alebo zdravie, môže byť ako prostriedok obrany použitá aj strelná zbraň.

Nôž v tomto prípade je len príklad, obdobné to bolo, keby namiesto noža mal útočník napr. kovovú tyč.

Uvedené vyplýva z ust. § 25 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého platí: ,,Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.“

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nutná obrana môže byť neprimeraná, môže byť aj zjavne neprimeraná, nesmie byť však celkom zjavne neprimeraná.

Zjednodušene povedané, pri nutnej obrane možno použiť aj neprimerané prostriedky, avšak tieto prostriedky nesmú byť celkom zjavne neprimerané. Celkom zjavná neprimeranosť sa posudzuje podľa okolností daného prípadu (napr. inak sa bude posudzovať použitie obrannej streľby na útočníka, ktorý je neozbrojený a podstatne menší ako obranca – v takom prípade by mohla byť obrana streľbou vyhodnotená ako celkom zjavne neprimeraná).

K mýtu č. 2: obranca nemusí čakať na prvý úder alebo útok zo strany útočníka, ale môže sa brániť hneď (samozrejme za dodržania aj vyššie uvedeného, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku). Tzn. pokiaľ útočník len nadáva, bolo by celkom zjavne neprimerané, ak by obranca na útočníka vystrelil. Pokiaľ však zo správania útočníka vyplýva, že útok bezprostredne nastane (napr. útočník sa rozbehne za svojou obeťou), obranca sa môže brániť a nemusí čakať na prvý úder.

Prečo zákonodarca nastavil nutnú obranu takto v prospech obrancu? Jednoduchá odpoveď. Obranca má na zareagovanie voči útoku len veľmi krátky čas. Preto by bolo neprimerané, aby sa od obrancu vyžadovalo komplexné vyhodnotenie všetkých rizík a podľa toho zvolenie prostriedku obrany. Riziká v tomto smere znáša viac útočník.

Mýty publikované ku dňu 9.9.2021

Ostatné články