Počas daňovej kontroly má daňový subjekt viacero dôležitých práv, ktoré musia byť správcom dane rešpektované a dodržiavané. Porušenie týchto práv daňového subjektu môže viesť až k nezákonnosti celej daňovej kontroly, preto im treba venovať náležitú pozornosť.
Daňová kontrola sa riadi zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dodržiavať tento musí nielen daňový subjekt, ale aj samotný správca dane. V praxi dochádza často k vynucovaniu dodržiavania povinností daňových subjektov zo strany správcu dane, pričom paradoxne správca dane svoje zákonné povinnosti nedodrží.
Nižšie preto uvádzame základný rámec práv daňového subjektu počas daňovej kontroly.
Daňový subjekt má právo žiadať od zamestnanca správcu dane predložiť písomné poverenie, ktorým bol tento zamestnanec poverený na výkon daňovej kontroly, a služobný preukaz tohto zamestnanca (okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec).
Počas daňovej kontroly preukazujete skutočnosti, ktoré tvoria nielen daňové tajomstvo, ale môžu predstavovať aj Vaše dôležité know-how alebo obchodné tajomstvo. Vždy si preto overte, že osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je daňový kontrolór, je skutočne osobou oprávnenou na výkon daňovej kontroly.
Pokiaľ správca dane rokuje s Vašimi zamestnancami, máte právo byť pri takomto rokovaní prítomní. Využite svoje právo, aby skutočnosti tvrdené Vašimi zamestnancami nemohli byť nesprávne vyložené alebo použité vo Váš neprospech. Aj vysvetlenie na mieste môže pomôcť v ďalšom priebehu kontroly.
Počas celej daňovej kontroly máte právo predkladať dôkazy preukazujúce Vaše tvrdenia. Pokiaľ nechcete riskovať napr. dorubenie rozdielu dane, faktické zrealizovania deklarovaných transakcií musíte preukázať Vy. Pokiaľ nejakým dôkazom nedisponujete alebo ho nemôžete predložiť, navrhnite, aby takýto zabezpečil a vykonal správca dane.
V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ žiaľ nestačí formálne zachytenie transakcií na faktúre alebo iných účtovných dokladoch. Pokiaľ správca dane nejakú transakciu spochybní, dôkazné bremeno je na Vás (na daňovom subjekte), aby ste preukázali reálnosť obchodu. V opačnom prípade správca dane napriek existencii faktúry takúto transakciu neuzná. Dôkazné bremeno daňového subjektu síce nie je absolútne, ale zaťažuje prioritne daňový subjekt. Preto je využitie tohto práva obzvlášť dôležité na ustátie daňovej kontroly bez dorubenia dane alebo rozdielu dane, prípadne uloženia sankcie.
V praxi často dochádza k situácii, že správca dane vykoná miestne zisťovanie u iného daňového subjektu s cieľom zistiť dôležité skutočnosti pre daňovú kontrolu vedenú proti Vám. Výsledkom takéhoto miestneho zisťovania je zápisnica, do ktorej máte právo nahliadnuť. Využitím tohto práva môžete najmä skontrolovať, či sa závery správcu dane zhodujú s miestnym zisťovaním, alebo či zo strany správcu dane neboli nejaké dôležité skutočnosti z miestneho zisťovania prehliadnuté.
Ďalším dôležitým právom daňového subjektu je byť právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Toto právo v sebe zahŕňa aj právo byť vopred oboznámený o ústnom pojednávaní, na ktorom má byť svedok alebo znalec vypočutý.
Prítomnosťou na výsluchu svedka alebo znalca si viete overiť najmä, či:
(i) je výsluch správcom dane vedený zákonným spôsobom,
(ii) správca dane nepoužíva sugestívne alebo kapciózne (klamlivé) otázky, resp. ,,netlačí“ svedka alebo znalca do určitej odpovede,
(iii) obsah zápisnice o výsluchu svedka alebo znalca sa zhoduje s ich faktickou výpoveďou.
Súčasne prítomnosťou na výsluchu viete využiť svoje právo klásť svedkovi a znalcovi otázky, čím môžete zlepšiť svoje výhliadky na unesenie dôkazného bremena v daňovej kontrole.
Ako vyššie uvedený názov tohto práva napovedá, máte právo vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly a navrhovať, aby Vaše vyjadrenia k týmto zisteniam boli obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly.
Aby ste mohli využívať toto právo, je potrebné, aby Vás správca dane ešte počas daňovej kontroly informoval o svojich zisteniach. Ide o nezákonný postup správcu dane, ak sa o jeho zisteniach dozviete až z doručeného protokolu z daňovej kontroly. Správca dane je povinný Vás o zisteniach informovať tak, aby ste mohli využiť nielen toto právo, ale aj právo predkladať a navrhovať nové dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie pochybností správcu dane.
Pokiaľ ste Vy ako daňový subjekt, prípadne iná osoba, zapožičali doklady správcovi dane, máte právo do nich nahliadať v úradnej dobe. Takto nie je možné nahliadať do akéhokoľvek zapožičaného dokumentu u správcu dane (vylúčené sú napr. doklady obsahujúce utajované skutočnosti), avšak využitím tohto práva na nevylúčené doklady je možné overiť najmä správnosť zistení správcu dane počas daňovej kontroly.
Napriek tomu, že toto právo nie je vyslovene zahrnuté v ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý obsahuje výpočet základných práv daňového subjektu, toto právo považujeme za obzvlášť dôležité na zákonný priebeh daňovej kontroly.
V zmysle konštatnej judikatúry totižto zmeškanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly spôsobuje porušenie zásady primeranosti a zákonnosti daňovej kontroly, dôsledkom čoho je nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu v nasledujúcom daňovom (vyrubovacom) konaní. Použitie takéhoto protokolu vo vyrubovacom konaní poznačí nezákonnosťou celé konanie. Z toho dôvodu nemožno daňovému subjektu dorubiť daň alebo rozdiel dane. Je preto dôležité, aby si správca dane lehotu na vykonanie daňovej kontroly strážil. Ak túto lehotu správca dane nedodrží, je na daňovom subjekte, aby využil svoje práva vo svoj prospech.
V zmysle ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku je lehota na vykonanie daňovej kontroly jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, dohodnutým dňom, prípadne dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Daňová kontrola sa skončí doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu, doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.
Súčasne však platí, že pokiaľ je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú (treba však dohliadnuť aj na účelnosť prerušovania daňovej kontroly správcom dane). Dni prerušenia sa do maximálnej jednoročnej lehoty nepočítajú. V prípade prerušenia daňovej kontroly môže preto nastať situácia, že daňová kontrola bude trvať dlhšie ako kalendárny rok.
Keďže ide o zákonnú lehotu, túto lehotu nemôže správca dane ani jeho nadriadený orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) predĺžiť. Existuje síce určitá výnimka, pri ktorej môže druhostupňový orgán na základe písomného odôvodnenia túto lehotu predĺžiť najviac o 12 mesiacov, možné to však je len u špecifických daňových subjektoch (zahraničné závislé osoby).
JUDr. Marek Šabík, 23. mája 2021
