V právnej praxi často dochádza k situáciám, kde darca daruje napr. nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec, pričom neskôr sa obdarovaný začne voči darcovi alebo členom jeho rodiny nevhodne správať.
Aj darovanú vec je za určitých špecifických okolností možno požadovať späť, a to bez ohľadu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a rovnako bez ohľadu na jej hodnotu.
Jednotlivé zákonné podmienky a bližší postup pri vrátení daru uvádzame v tomto článku.
Možnosť vrátenia daru, resp. odvolanie darovania upravuje ust. § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platí v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), podľa ktorého platí:
,,Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“
Z citovaného ustanovenia možno vyčítať nasledovné podmienky na uplatnenia práva na vrátenie daru:
(i) domáhanie sa vrátenia daru darcom;
(ii) obdarovaný sa správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy;
(iii) obdarovaný sa takto správa k darcovi alebo k členom jeho rodiny.
Citované ustanovenie síce upravuje tieto podmienky pomerne stručne, no v praxi dochádza k viacerým problémom, ktoré následne môžu viesť k neúspešnému domáhaniu sa vrátenia daru. Nižšie sa preto zameriame na konkrétne otázky, ktoré by mali problematiku priblížiť.
Asi najproblematickejším aspektom citovaného ustanovenia je určenie hrubého porušovania dobrých mravov.
Na úspešné domáhanie sa vrátenia daru totiž nestačí len nevhodné alebo nemorálne správanie obdarovaného, ktorým ten porušuje dobré mravy, ale je potrebné, aby toto porušenie dobrých mravov dosahovalo určitú intenzitu. Pozor, správanie však nemusí dosahovať intenzitu priestupku alebo trestného činu. Nie každá neslušnosť zo strany obdarovaného je dôvodom na vrátenie daru. Vyžaduje sa, aby išlo o porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie dobrých mravov (R 88/1998).
Príklady nevhodného správania obdarovaného, ktoré však nedosahuje samé o sebe intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a bez iných okolností nebude dôvodom na vrátenie daru:
Za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať napríklad násilné alebo hrubo neslušné správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, sústavné neposkytovanie potrebnej pomoci (napr. v starobe alebo chorobe) a iné. Dôležité však je, že hrubé porušenie dobrých mravov sa posudzuje podľa okolností daného prípadu so zohľadnením všetkých okolností (napr. inak sa bude posudzovať vulgárne správanie obdarovaného voči darcovi, ak vulgárny slovník je bežnou súčasťou komunikácie darcu s obdarovaným a pod.).
Nakoľko ďalšou zákonnou podmienkou na uplatnenie práva darcu na vrátenie daru je, že správanie obdarovaného je smerované voči darcovi alebo členom jeho rodiny, životné pomery obdarovaného alebo spôsob vedenia jeho života v rozpore s predstavami darcu nie sú dôvodom na vrátenie daru. Nevhodné správanie voči tretím osobám alebo všeobecne neslušné správanie obdarovaného nie je relevantné, pokiaľ správanie obdarovaného hrubo-porušujúc dobré mravy nie je smerované priamo voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Ako vyplýva zo samotného znenia citovaného ustanovenia, uplatniť právo na vrátenie daru môže len darca. Členovia rodiny toto právo za darcu nemajú, a to ani v prípade, ak sa domnievajú, že obdarovaný sa správa voči darcovi alebo nim, pričom takto porušuje dobré mravy hrubým spôsbom.
Právo na vrátenie daru/odvolanie darovania je osobným právom darcu. Toto právo nemôže byť uplatnené právnymi nástupcami darcu.
Pokiaľ bola vec darovaná podielovými spoluvlastníkmi, každý zo spoluvlastníkov môže odvolať darovanie len vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu (tzn. k podielu, ktorý mal pred darovaním).
Za predpokladu, že darovaná vec bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na uplatnenie práva na vrátenie daru sa vyžaduje súhlas obidvoch manželov, nakoľko nejde o bežnú záležitosť, ktorú by mohol vybaviť každý z manželov samostatne (ako predpokladá ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Právo na vrátenie daru sa uplatňuje jednostranným adresovaným právnym úkonom. Zákon pritom nepredpisuje takémuto úkonu písomnú formu, takže uplatnenie tohto práva je možné aj ústne. Vzhľadom na právnu istotu však odporúčame v každom prípade uplatňovať toto právo písomným oznámením, ktoré darca doručí obdarovanému. Obzvlášť to platí v prípade, ak bola darom nehnuteľnosť, kde treba vlastnícke právo zapísať aj do katastra nehnuteľností. Keďže ide o jednostranný právny úkon, súhlas obdarovaného sa nevyžaduje.
Práva odvolať darovanie a požadovať vrátenie daru sa nemožno vopred vzdať. Akékoľvek zmluvné podmienky o tom, že darca nebude toto právo uplatňovať, by boli v zmysle ust. § 574 ods. 2 neplatné.
Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že v prípade, ak obdarovaný už dar nemá (napr. ho predal alebo ďalej daroval), je obdarovaný v prípade uplatnenia práva darcu na vrátenie daru povinný poskytnúť darcovi peňažnú náhradu.
Uplatnenie práva na vrátenie daru je majetkovým právom, preto sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie od okamihu, kedy došlo k splneniu podmienok vo vyššie citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka.
Inými slovami a zjednodušene, premlčacia doba, v ktorej je potrebné uplatniť právo na vrátenie daru, začína plynúť až okamihom, kedy správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov.
Osobitnou situáciou začiatku plynutia premlčacej doby je, pokiaľ správanie obdarovaného predstavuje určitú sústavnú činnosť (napr. neposkytovanie potrebnej pomoci). V takom prípade v zmysle rozhodovacej činnosti súdov začne plynúť premlčacia doba až okamihom, kedy došlo k odstráneniu závadného stavu obdarovaným a nie jeho začiatkom.
Po uplynutí premlčacej doby síce môžete požadovať vrátenie daru, avšak pokiaľ obdarovaný v prípadom súdnom spore namietne premlčanie, súd Vám právo neprizná a v spore nebudete úspešní.
Potrebujete pomôcť s vrátením daru? Pokojne nás kontaktujte a radi Vám s tým pomôžeme.
JUDr. Marek Šabík, advokát, 12.6.2021
