V prípade napádania neplatnosť rukou písaného závetu z dôvodu, že tento závet nemal napísať poručiteľ (tzn. osoba, ktorá zomrela), ale mal ho napísať niekto iný, musí v prvom rade uniesť dôkazné bremeno ten dedič, ktorý neplatnosť závetu z tohto dôvodu napáda.
V praxi je preto potrebné pristúpiť k znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru písmoznalectvo, odbor ručné písmo.
Dedičia si môžu dať vypracovať súkromný znalecký posudok. Pokiaľ súkromný znalecký posudok vypracovaný pred podaním žaloby nemajú, v rámci súdneho konania je možné navrhnúť, aby znalca ustanovil súd.
V prípade súkromného znaleckého posudku aj posudku súdom ustanoveného znalca býva postup obdobný. Znalec si štandardne vyžiada od strán konania vzorky písma poručiteľa z daného obdobia (napr. korešpondenciu alebo iné listiny poručiteľa) na základe ktorých bude znalec odborne porovnávať písmo poručiteľa na rukou písanom závete s písmom z predložených porovnávacích vzoriek.
Dôležité je tiež poznamenať, že na písmoznalecké skúmanie sa predkladajú originály sporných a porovnávacích dokumentov, nakoľko kópie neumožňujú znalcom riadne preskúmať jednotlivé znaky ako sú napr. kvalita a plynulosť ťahov, tlak pri písaní, kvalita nasadených začiatočných a koncových ťahov a pod.. Tieto malé detaily sú pre znalcov dôležité a pri kópiách listín sa stratia, následkom čoho by pri nedostatku originálov bola nemožnosť vypracovania znaleckého posudku.
Čím viac originálnych porovnávacích vzoriek pre znalca dedičia zabezpečia, tým lepšie.
Tejto problematike sa venoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 30.1.2024, sp. zn. 1Cdo/93/2022. Najvyší súd zastáva právny názor, že ak dedič (žalobca) nedisponuje dostatočným počtom porovnávacích vzoriek pre znalca, sám sa dostáva do stavu dôkaznej núdze. Nedochádza teda automaticky k presunu dôkazného bremena na žalovanú stranu.
Zo vyššie opísaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto možno vyvodiť záver, že dedič, ktorý napáda neplatnosť závetu, musí sám zabezpečiť dostatok porovnávacích vzoriek pre znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Ak takýto dedič-žalobca dostatočný počet porovnávacích vzoriek nezabezpečí, negatívne následky takéhoto nedostatku vzoriek bude znášať sám a nemôže povinnosť predložiť vzorky prenášať na iné strany konania, napr. na ostatných dedičov na strane žalovaných. Negatívnym následkom pre dediča-žalobcu bude nemožnosť vykonania navrhnutého dôkazu, čo môže viesť k následnému zamietnutiu žaloby o neplatnosť závetu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom (v spojení aj s náhradou trov konania, vrátane náhrady nákladov na navrhnuté znalecké dokazovanie).
Vzhľadom na uvedené odporúčame, aby si dedič-žalobca ešte pred navrhnutím písmoznaleckého dokazovania zvážil, či vôbec disponuje dostatočným počtom originálnych písomností poručiteľa.
Pre úplnosť spomenieme, že vyššie uvedené sa vzťahuje nielen na rukou písaný závet, ale aj na rukou písanú listinu o vydedení.
Autor: JUDr. Marek Šabík, advokát a konateľ
Publikované ku dňu: 27.9.2024
