Závet a rovnako aj listina o vydedení sú prísne formálne jednostranné právne úkony. Pokiaľ nie sú dodržané tieto prísne náležitosti, závet alebo listina o vydedení budú neplatné.
Na to, aby ste o svoj dedičský podiel neprišli, je však nevyhnutné sa po právnej stránke aktívne brániť. V tomto článku sa preto môžete dočítať niektoré informácie o neplatnosti závetu alebo listiny o vydedení.
Náš právny poriadok rozoznáva tri spôsoby, ako možno spísať závet. Ide o:
(i) závet písaný rukou poručiteľa (tzv. holografný závet);
(ii) závet písaný inak ako rukou poručiteľa (tzv. alografný závet);
(iii) závet písaný formou notárskej zápisnice.
Ako sme uviedli aj vyššie, náš právny poriadok rozoznáva tri formy spísania závetu. Každá z týchto foriem má aj špecifické požiadavky na jeho platnosť, avšak viaceré dôvody neplatnosti sú spoločné pre všetky formy závetov.
V prvom rade treba uviesť, že každý závet ako aj listina o vydedení musia spĺňať náležitosti právnych úkonov v zmysle § 37 až 40 Občianskeho zákonníka. Ide najmä o to, že:
(i) Závet ako aj listina o vydedení musia mať písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy (napr. ústny závet alebo vydedenie ústnou formou) by malo za následok jeho neplatnosť.
(ii) Závet ako aj listina o vydedení musia byť spísané slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Ak závet alebo listina o vydedení tieto atribúty nespĺňajú, taktiež to spôsobuje ich neplatnosť.
(iii) Závet aj listina o vydedení budú neplatné v prípade, ak ich spísal ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony, prípadne ak mal v danom čase duševnú poruchu, ktorá spisujúcu osobu robila na tento úkon neschopnou.
Okrem náležitostí právnych úkonov ďalej platí, že každý závet musí obsahovať presné uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol tento závet podpísaný. Porušenie tejto obsahovej náležitosti má za následok neplatnosť tohto závetu.
Závet môže napísať len jeden poručiteľ – spísanie spoločného závetu viacerých poručiteľov je neprípustné a spôsobilo by neplatnosť takéhoto závetu.
Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov, môžu poslednú vôľu prejaviť len do notárskej zápisnice. V prípade využitia inej formy závetu takýmto maloletým, by bol tento závet neplatný.
Pôvodný závet sa považuje za zrušený (a teda za neplatný) v prípade spísania novšieho závetu poručiteľom, pokiaľ z jeho obsahu vyplýva, že nemôže obstáť popri staršom závete. Rovnako sa závet zrušuje aj jeho odvolaním, pričom odvolanie závetu musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Pôvodný závet sa považuje za zrušený aj vtedy, ak poručiteľ zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Okrem vyššie uvedených spoločných dôvodov neplatnosti má vlastnoručný závet aj vlastné, špecifické náležitosti.
Vlastnoručne písaný závet (holografný závet), musí byť v celosti písaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. V opačnom prípade je neplatný. Nie je po právnej stránke v poriadku, aby do závetu zasahovala tretia osoba, prípadne aby niektoré jeho časti boli písané inak ako rukou poručiteľa, prípadne, že by ho poručiteľ osobne nepodpísal.
V prípade, ak by niektorú časť závetu napísal niekto iný než je poručiteľ, nemôže už ísť o holografný závet, ale musia nastúpiť ešte prísnejšie požiadavky na závet písaný inak než rukou poručiteľa (teda náležitosti alografného závetu).
Aj v prípade neplatnosti alografného závetu je potrebné preskúmať aj spoločné dôvody neplatnosti. Pre túto formu závetu je však špecifické to, že nie je písaný rukou poručiteľa, a preto sú jeho náležitosti ešte prísnejšie v porovnaní s holografným závetom.
Alografný závet musí poručiteľ vlastnou rukou podpísať v prítomnosti dvoch svedkov, pričom súčasne pred týmito svedkami musí výslovne prejaviť, že daná listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Ďalšou náležitosťou alografného závetu je, že svedkovia sa na závet musia podpísať.
V prípade, ak poručiteľ nevie čítať alebo písať, vyžaduje sa súčasná prítomnosť až troch svedkov, pred ktorými musí poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu. Vyžaduje sa prítomnosť pisateľa závetu, ktorý závet podľa prejavenej poslednej vôle poručiteľa spíše, ako aj prítomnosť predčitateľa, ktorý závet nahlas prečíta. Pisateľom a predčitateľom závetu nemôže byť tá istá osoba (tzn. musí ísť o dve osoby), pričom môže ísť aj o svedkov. V takomto závete sa musí zároveň uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa), kto ju nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho vôľu. Aj v tomto prípade musia svedkovia listinu prečítať a podpísať.
Aj na svedkov sú kladené určité požiadavky, ktoré sú rozobraté nižšie v tomto článku.
Aj v prípade závetu spísaného formou notárskej zápisnice platia všeobecné náležitosti uvedené v úvodnej časti tohto článku. Okrem toho, osobitné náležitosti notárskej zápisnice upravuje osobitný zákon (zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov).
Občiansky zákonník upravuje osobitné náležitosti v prípade, ak závet formou notárskej zápisnice spisuje nevidomá osoba alebo nepočujúca osoba.
Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa) a kto nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
Svedkom pri spisovaní závetu alebo listiny o vydedení môže byť len osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony.
Je vylúčené, aby bola svedkom nevidomá osoba, nepočujúca osoba, nemá osoba, osoba, ktorá nepozná jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, ako aj osoba, ktorá má podľa závetu dediť (pre vylúčenie konfliktu záujmov).
Dedič zo závetu a rovnako ani zákonný dedič a im blízke osoby nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť nielen ako svedkovia, ale ani ani ako úradné osoby, pisatelia, predčitatelia alebo tlmočníci.
Občiansky zákonník upravuje aj inštitút tzv. neopomenuteľného dediča, na ktorého nemôže poručiteľ pri spisovaní závetu zabudnúť. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa, pričom platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým dedičom aspoň polovica z ich dedičského podielu zo zákona. V prípade, ak závet odporuje inštitútu neopomenuteľného dediča, je v tejto časti neplatný.
Pokiaľ má poručiteľ záujem na tom, aby jeho potomok nededil, musí ho zákonným spôsobom vydediť.
Na listinu o vydedení sa vzťahujú rovnaké náležitosti ako na závet. To znamená, že listinu o vydedení možno spísať v rovnakej forme ako závet, pričom podľa výberu formy treba dodržať aj náležitosti tejto formy obdobne ako pri závete. Okrem toho, listina o vydedení musí navyše obsahovať aj vyjadrenie dôvodu vydedenia.
Dôvody vydedenia sú vymedzené v ust. § 469a ods. 1) Občianskeho zákonníka, pričom ide o taxatívny výpočet. To znamená, že poručiteľ môže dediča vydediť len z dôvodov uvedených v zákone, nie z iného dôvodu.
V takom prípade je nevyhnutné sa aktívne brániť v dedičskom konaní a uplatňovať svoje práva. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dedičmi, vzniknutý spor o dedičské právo bude nevyhnutné riešiť súdnou cestou (napr. podaním žaloby o určenie neplatnosti závetu alebo listiny o vydedení).
V tomto smere je nevyhnutné spomenúť aj latinskú zásadu vigilantibus iura sripta sunt, ktorá v preklade znamená – právo patrí bdelým. V súlade s touto zásadou poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012, podľa ktorého platí: ,,Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).“
Pokiaľ sa potenciálny dedič v konaní o svoje práva nestará a nebráni sa, môže nastať situácia, že dôjde k prejednaniu dedičstva podľa sporného závetu alebo listiny o vydedení, a tento dedič príde o svoj dedičský podiel. Strážte si svoje práva a neodkladajte ich ochranu, pretože druhá strana to môže využiť vo Váš neprospech.
V dedičských konaniach ide o veľa. Neriskujte preto, že o svoj dedičský podiel prídete. Máte podozrenie, že závet alebo listina o vydedení nie sú v poriadku, sú sporné, neplatné alebo nespĺňajú niektoré z náležitostí? Kontaktuje nás a radi sa na Váš prípad pozrieme.
JUDr. Marek Šabík, advokát, publikované ku dňu 30.1.2022
